O tom, ako zasiahne aktuálna kríza financovanie zdravotnej starostlivosti, sme už písali. Venovali sme sa aj tomu, ako sa vládne opatrenia na spomalenie epidémie prejavili na poklese pacientov v nemocniciach a v ambulanciách. Pritom sme si však všimli jednu zvláštnosť. Hoci boli stopnuté plánované operácie, vidíme aj radikálny pokles hospitalizácií pacientov s akútnymi zdravotnými problémami. Pokles o 30 percent v porovnaní s bežným obdobím sa vymyká očakávaniam.

DZP AKUT.PNG

Istú časť tohto poklesu spôsobili opatrenia a kampaň, ktoré presvedčili mnoho ľudí, že treba ostať doma. Znížilo sa tým nielen riziko nakazenia koronavírusom, ale napríklad aj riziko úrazu. Vidieť to aj v štatistikách nehodovosti, ktoré vedie Policajný zbor, ale aj v našich dátach o výjazdoch záchraniek či o ošetreniach na pohotovostiach. Všade je značný pokles.

Ďalší dôvod vidíme v presune akútnych pacientov do ambulantnej sféry. Z našej revíznej činnosti vieme, že v nemocniciach boli pred vypuknutím epidémie hospitalizovaní aj takí pacienti, ktorí hospitalizáciu nepotrebovali. Koronavírus v tomto upratal. Nemocnice sa pripravovali na nával pacientov, a tak tí, čo na tom neboli až tak zle, neboli hospitalizovaní. Dostali odporučenie hlásiť sa u svojho lekára. Neželaným javom a rizikom je, že domov išli aj tí pacienti, ktorí mali ísť do nemocnice.

Vysvetlenie číslo tri v poklese akútnych hospitalizácií poukazuje na problémy s čakacími listinami. Zrejme to súvisí s tým, že zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti boli niektoré hospitalizácie vykazované ako akútne, no v skutočnosti mali byť plánované. A plánované hospitalizácie podľa správnosti patria na čakaciu listinu. Prax je taká, že ak má niekto veľmi naponáhlo - jeho zdravotný stav sa náhle „zhorší“ a operácia je potrebná čo najskôr, bez čakania - ako akútny pacient predbehne ostatných, ktorí sú v poradí na čakacích listinách. Systém čakacích listín u nás nefunguje dobre a treba ho sprísniť. 

DZP PLAN.PNG

Posledným vysvetlením je pokles prevencie. Pozastavený skríning, zrušené preventívne prehliadky a odsúvaná diagnostika sa mohli sčasti prejaviť aj na poklese akútnych hospitalizácií.

Nie je dobre, ak sa poskytnutie zdravotnej starostlivosti dlho odkladá. Doplatia na to najmä pacienti. Preto je potrebné, aby sme sa vrátili k „novému“ normálu hneď, ako to bude situácia dovoľovať. Tento „nový“ normál by znamenal, že sa vrátime k bežnému životu, ale v zdravotníckom systéme sa už nevrátime k neduhom, ktorých nás zbavil koronavírus.

Budeme pokračovať v tom, že nebudeme chodiť k lekárovi, ak to naozaj nebude potrebné. Ak to bude potrebné, najskôr mu zavoláme. Menej návštev pacientov v ambulanciách znamená, že lekári budú mať viac času na pacientov, ktorí ich naozaj potrebujú. A tí zase nebudú musieť čakať pol roka na termín alebo stáť od štvrtej rána pred poliklinikou, aby sa im ušiel poradový lístok. Zrýchli sa diagnostika ochorení a nástup na liečbu. Budeme využívať a prinášať ďalšie elektronické služby, ktoré budú zefektívňovať náš zdravotnícky systém.

Trend je dobrý. Vidíme, že elektronické recepty predpisuje čoraz viac lekárov, tí pribudli najmä počas koronakrízy. Pacienti sú radi, že sa s lekárom môžu poradiť aj telefonicky. Aj my sme našim poistencom ponúkli znovuzavedenie telefonických konzultácií so zdravotníkmi na službe DôveraLinka24 alebo službu na samodiagnostiku.