Najväčší nápor zažívajú naši zdravotníci. Aj sedem statočných im môže závidieť odvahu a statočnosť, s akou sa každý deň vracajú do ambulancií, nemocníc, lekární, sanitiek a ďalších zdravotníckych zariadení. Zaslúžia si náš obdiv, úctu a primeranú pozornosť.

No nemali by sme zabúdať ani na vplyv ochorenia Covid-19 na slovenské zdravotníctvo po ekonomickej stránke. Pár postrehov na zamyslenie.

1. Kondícia slovenského zdravotníctva nebola dobrá ani pred epidémiou. Teraz sa má vypnúť k výkonu, aký v histórii samostatného Slovenska nemá obdobu. Nezabudnime, že v skutočnosti mu na tento rok chýba expertmi odhadovaných 193 miliónov eur len na to, aby mohlo fungovať aspoň tak ako vlani. Aby sme vykryli zvýšené náklady na mzdy lekárov, sestier, sociálne balíčky. 

2. Na príjmovej stránke je vplyv „koronavírusovej krízy“  jasný: PN-ky, OČR-ky, zastavená výroba, nižšie odmeny, zmrazovanie či plošný pokles príjmov zamestnancov rádovo v desiatkach percent. To všetko znamená nižšie zdravotné odvody a drastické zníženie príjmov zdravotného systému, takého závislého na odvodoch. Koľko to bude, nie je jednoduché odhadnúť. Ale minimálne ďalších 100 a viac miliónov eur.    

3. Mnohé závisí tiež od toho, aké úľavy dostanú zamestnávatelia a živnostníci. Čím vyššie úľavy a čím bude ich definícia vágnejšia, tým väčší problém pri financovaní zdravotnej starostlivosti. Táto kríza nám ukazuje, aké nebezpečné až zhubné môže byť pre zdravotnícky systém, ak ponecháme 80 percent financovania systému na ekonomicky aktívnych občanov. Mnohí odborníci upozorňovali na fakt, že v dobrých rokoch je potrebné vytvoriť si  rezervu na horšie časy. Štát robil presný opak. Na zdravotníctve šetril a celú záťaž prenášal na zamestnancov a zamestnávateľov. Teraz sa nám to môže vypomstiť.

4. Náklady na zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, že budú vyššie, no nie z dôvodov, ktoré by ste možno čakali.

  • Hoci sú segmenty zdravotnej starostlivosti, v ktorých momentálne náklady klesajú (napríklad lekári špecialisti, stomatológovia alebo jednodňovky), lebo pacienti sú doma, je to iba dočasný jav. Pacienti len počkajú a do ambulancie prídu neskôr, lekára budú potrebovať. Lekári však majú výpadok príjmov už dnes a kompenzáciu žiadajú od zdravotných poisťovní. Prvé opatrenia sme v Dôvere už prijali: zvýšili sme úhrady za telefonické konzultácie, uvoľnili pravidlá pri úhrade zdravotnej starostlivosti, aby sme obmedzili pohyb pacientov a pomohli lekárom. A premýšľame, ako ešte pomôcť.
  • Nemocnice sa pripravujú na koronavírus a odkladajú plánované operácie. Ani to však nie je úspora nákladov. V tomto prípade platí: neskôr  znamená drahšie. Aj počas čakania potrebuje pacient zdravotnú starostlivosť, a tá môže v istom čase stáť toľko, čo samotná operácia. Nehovoriac o tom, že zdravotná poisťovňa si musí na všetky odložené operácie vytvoriť primeranú finančnú rezervu.

5. Posledným vládam sa ani v dobrých časoch nechcelo uľaviť zamestnancom a zamestnávateľom a znížiť im dane či odvody, vrátane tých zdravotných. Ak sa dnes hovorí o odklade splatnosti zdravotných odvodov o tri mesiace, čo to bude znamenať? Zdravotné poisťovne budú štvrťroka bez značnej časti príjmu!  Dopad na ich rozpočty bude katastrofálny, to hovorím celkom otvorene.

Rozumiem opatreniam štátu, ktoré majú zachrániť podnikateľov. No myslím si, že napríklad kompenzácia časti miezd priamo dotknutým zamestnancom alebo zamestnávateľom by bola lepším riešením v súčasnej situácii. Alebo aspoň adekvátna finančná injekcia do zdravotníctva, veď to je dnes a najbližšie mesiace bude kľúčová oblasť, a priam epicentrum záujmu štátu.  Postoj štátu k tejto otázke musíme vedieť čo najskôr.