Hoci sa v niektorých prípadoch uplatňuje aj dnes, povinnosťou všeobecného lekára je mať vybavenú ambulanciu, v ktorej je podľa zaužívaného modelu okrem lekára aj jedna sestra. Časy sa však zmenili a aj tento model lekárskych služieb začína byť zastaraný.

Nedostatok lekárov

Situáciu v čakárni a v ambulancii všeobecného lekára a často aj u špecialistu poznáme všetci veľmi dobre. Dlhé čakacie lehoty, plné čakárne, lekári zavalení prácou. Nečudo. V rozpätí piatich rokov (2010 - 2015) ubudlo na Slovensku 400 ambulancií, z toho 300 ambulancií všeobecných lekárov pre dospelých.

Priemerný počet pacientov na jedného lekára tak stúpol z 2000 na 2400, čo je nárast o 17 percent. Navyše, viac ako polovica praktických lekárov na Slovensku má viac ako 60 rokov. Potrebujeme celú jednu generáciu nových lekárov. Ale kde ich vziať?
Z dnešných medikov budú atestovaní lekári najskôr o päť až desať rokov a sami sa rozhodnú, či budú chcieť pracovať v ambulancii. Zlákať lekárov zo zahraničia, napríklad z Ukrajiny, Rumunska či krajín bývalej Juhoslávie? Ak by to bolo také jednoduché, už dávno by sme mali po celom Slovensku stovky lekárov s ruským prízvukom.

Mimochodom, s podobnými problémami sa boria aj vyspelejšie zdravotnícke systémy. Lekári chýbajú  v Nemecku či vo Veľkej Británii, ktorým slovenské zdravotníctvo svojimi podmienkami nemôže konkurovať.

A čo tak zmeniť prístup?

Nedostatok lekárov sa dá čiastočne vyriešiť aj inak. Stačí sa inšpirovať v zahraničí. Typická ambulancia dnes funguje v modeli lekár - sestra. Lekár zavolá pacienta do ambulancie, zistí, aký má problém, spíše anamnézu, urobí potrebné vyšetrenia, stanoví diagnózu a liečbu. Potom  vypíše potrebné dokumenty, prípadne predpíše lieky, dohodne si termín ďalšej návštevy, prípadne objedná pacienta na odbery, medzitým vybaví telefonát a koordinuje prácu sestry, ktorá robí odbery, asistuje pri zložitejších zákrokoch, pripravuje inventár a podobne.

A čo keby sme lekára odbremenili a viac zapojili sestru? Koniec koncov, sestry majú vysoké školy, sú erudované, s bohatými skúsenosťami a s pacientom sú častejšie než lekár.

V praxi by to znamenalo, že sestry od lekárov prevezmú tie činnosti, ktoré sú síce dôležité, ale nie sú natoľko odborné a zložité, aby ich musel robiť lekár. Kapacita lekára sa tak uvoľní a bude môcť pomôcť vyššiemu počtu pacientov za rovnaký čas ako dnes. V tejto súvislosti sa veľa hovorí o úlohe sestier, ale aj ďalších pozícií, z ktorých niektoré u nás ešte nie sú bežné: zdravotnícki asistenti, nutriční terapeuti, edukátori, sociálni pracovníci, sanitári, farmaceuti či administratívni pracovníci.

Pri tomto novom prístupe využijeme pridanú hodnotu lekára a odbúrame všetky činnosti, ktoré môže vykonávať niekto iný. Podľa niektorých odhadov by mohli poskytovať až 60 percent primárnej starostlivosti nelekári , a to predovšetkým v oblasti preventívnej starostlivosti a starostlivosti o chronicky chorých. Väčšina štúdií sa zhoduje v tom, že dosah na kvalitu je porovnateľný a spokojnosť pacientov dokonca vyššia.

Príkladom sú ambulancie, v ktorých budú dve sestry pripravovať pacientov vo dvoch ošetrovniach, medzi ktorými bude „pendlovať“ jeden lekár. Prípadne budú existovať tímy zložené z dvoch lekárov, troch či štyroch sestier a nezdravotníckych pracovníkov. Všetko s cieľom vybaviť čo najviac pacientov.

Áno, aj sestier je nedostatok, najmä na západnom Slovensku. Možno by však necestovali za rakúskymi dôchodcami, keby mali dôstojné pracovné podmienky na Slovensku.

Poďme na to postupne

Ambulancie s dvoma sestrami už nájdeme aj na Slovensku. Ide však o výnimky. Čo treba spraviť, aby sa toto pravidlo stalo bežnou praxou? Ponúkam pár postrehov, menších krokov na zamyslenie.

  • Systémové zmeny - Na Slovensku máme v súčasnosti väčší nedostatok sestier ako lekárov, takže presun kompetencií z lekárov na sestry nie je bez ďalších systémových zmien použiteľným riešením.
  • Zmena legislatívy - Obmedzenia dnes kladie legislatíva, ktorá striktne rozdeľuje kompetencie zdravotníckych pracovníkov v zákonoch a vyhláškach.
  • Osveta a podpora sestier - Na zoznam prekážok musíme, žiaľ, pripísať aj čiastočnú nedôveru pacientov k sestrám, ktorá sa ani zďaleka nepribližuje dôvere pacientov k lekárom. Sestry sú často - a neprávom - vnímané len ako akési asistentky.  Určite by pomohla osveta pacientov o postavení a poslaní zdravotnej sestry.
  • Financovanie - Nakoniec sa musíme pozrieť aj do vlastných radov, teda na platobné mechanizmy, ktoré ponúkajú zdravotné poisťovne. S efektívnym ošetrovaním pacientov rastie ich počet, a tým aj náklady zdravotných poisťovní na ich liečbu. Treba odstraňovať prekážky vo vzťahoch ambulancií s poisťovňami, ktoré majú tendenciu takému rastu nákladov brániť.