Rozdiel medzi slovenskými nemocnicami je, a markantný. Pacienta pri vstupe do štátnych nemocníc, či chce, alebo nie, čaká výzva v podobe obrovskej dávky zhovievavosti (česť výnimkám).

Nemusí to tak byť. Slovenské zdravotníctvo však musí zvládnuť výstup na nemocničný Everest. Nemožné to nie je, ponúkam svoju cestovnú mapu.

Fakty – je to zlé a vieme o tom

Každý výstup sa začína tým, že si povieme, ako na tom sme a čo potrebujeme na dosiahnutie vrcholu. V našom prípade sú to čísla, ktoré zverejňujeme viac ako 10 rokov.

Odborníci sa zhodujú v nasledovnom:

- Dlh sa priebežne nezmenšoval, rástol. Reč je tzv. investičnom dlhu alebo podkapitalizovaní nemocníc. Takto to vidia odborníci.

- Štátne nemocnice sa zadlžovali a zadlžujú a k dispozícii nie sú žiadne uveriteľné opatrenia, že sa to zmení.

- Chce to veľkú zmenu. Začína sa to zmenou myslenia a následne konania. Tu je jeden z návodov.

- Financovanie nášho zdravotníctva je na míle vzdialené od situácie v ČR. Nie trochu, nie čiastočne. Viac napríklad v tejto analýze.

Sľuby - Nerobme tlačovku pred dosiahnutím vrcholu hory

Čaro politiky je v tom, že dokáže skĺbiť papier a PPT prezentáciu. Oboje znesú všetko a málokedy súvisia s realitou.

V uplynulom roku odznel zámer vlády postaviť minimálne 5 koncových nemocníc (Národná nemocnica v Bratislave Ružinove, Národný ústav detských chorôb v Bratislave Rázsochách, nové koncové nemocnice v Martine a v Banskej Bystrici, nová vojenská nemocnica v Prešove).

Ten zoznam je ešte dlhší.

Ruku hore, kto verí, že sa to podarí.

A teraz ruku hore tí, ktorí sú presvedčení, že rovnaká frustrácia, akú zažívame dnes, nás čaká aj o 5 rokov.

Nie som skeptik, ale realista. Vidím a vnímam hrozbu, že o 20 rokov budeme znova/naďalej vyplakávať nad stavom slovenských nemocníc, budeme fotiť plesne a urobíme 35. analýzu konštatujúcu podkapitalizovanie štátnych nemocníc. Ak zvýšia peniaze, budú aj nové analýzy o potrebe „novej“ národnej nemocnice s prepočtom lôžok.

Ako z toho von – poučme sa

Garantujem vám, že ak chceme byť úspešní, zmena musí byť radikálna. Nič z toho, čo sme tu doteraz videli a o čo sme sa pokúšali za posledných 40 rokov, neprinieslo výsledok. Opäť česť výnimkám, ktorých je však minimum.

Všetci chceme mať nemocnice na úrovni vyspelých krajín EÚ. Čo treba pre to robiť inak?

Začnime tým, že si veci na výstup na Everest nebudeme baliť do ruksaka, ktorý používame pri rodinnom výlete na Kamzík.

Ak mi nerozumiete, génius a autor teórie relativity Albert Einstein to vystihol parádne: „Insanity is doing the same thing over and over and expecting different results.” Voľne preložené: „Je hlúposť očakávať iné výsledky, ak budeme dookola robiť to isté."

Cesta na Everest – Vyzerá hrozivo, ale dá sa to

Recept na zdolanie nemocničného Everestu obsahuje 3 ingrediencie. Skôr, ako ich rozoberiem, spomeniem, čo ich spája: poctivý prístup, „nadčasovosť“, spolupráca.

Prvá ingrediencia: Politika, najťažšia časť

Som presvedčený, že jeden volebný cyklus nestačí. Potrebujeme 10 – 15 rokov.
Chce to obetu, nadhľad a schopnosť pozerať sa za horizont. Nič sa nevyrieši, ak budú mať reálnu politickú prioritu len projekty, kde sa „strihá páska“ v rámci jedného volebného obdobia, ideálne o dva roky.

Zabudnime na tzv. buzzword „zdravie je najdôležitejšie“. Zdravotníctvo sa musí stať premiérskou témou v troch po sebe nasledujúcich volebných obdobiach. Od toho sa totiž odvíja súčinnosť rezortov, prístup ministrov, reakčný čas inštitúcií a zákonodarcov. Áno, flexibilná legislatíva a rozumné pravidlá verejného obstarávania sú povinnou súčasťou.

Druhá ingrediencia: Financovanie – už zase

Výstup na Everest nemôžeme prirovnávať k skialpovej túre na Chopok. Modernizácia celej nemocničnej siete (nielen aktuálne spomínaných) si vyžiada viac ako 5 mld. eur.

Šafárenie si všimli aj v zahraničí. Opakovaným zadlžovaním štátnych nemocníc sa zaoberá Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Výsledok sa už črtá, Slovensko čaká riadna finančná sankcia.

Takúto sumu nie je možné kryť len zo štátneho rozpočtu, potrebné je viaczdrojové financovanie. Riešenia existujú. Či už to budú euro fondy, PPP projekty, súkromní investori, bankové úvery, účasť miest či žúp, atď.

Ak budú nemocnice reálnou politickou prioritou, financovanie sa nájde. Tu totiž platí, že viac peňazí do zdravotníctva je investíciou do zdravia a prosperity spoločnosti. Sú na to dáta.

Tretia ingrediencia: Efektívne riadenie – príklady máme

Každá expedícia na osemtisícovku sa začína nie mesiace, ale roky pred samotným výstupom. Z riadkov vyššie je zrejmé, že ide o 10 až 15 rokov agresívnej, intenzívnej a extrémne náročnej práce.

A najťažší bude začiatok. Exekutívny tím čaká ľúty boj. Musí koordinovane zvládnuť plánovanie a riadenie procesov, finančných tokov, zabezpečovanie nevyhnutných súčinností relevantných zainteresovaných strán.

Aj orchestrácia externých dodávateľov, konzultantov, projektantov a stráženie termínov si vyžiadajú veľa úsilia.

Samostatnou kapitolou bude komunikácia.

Tempo prác si vyžiada tvrdé kompromisy na úkor nekonečných diskusií so všetkými zainteresovanými, na úkor opakovaných analýz, atď.

Čo by to bol za recept bez „tajnej“ ingrediencie

Je ňou hrošia koža. Koniec koncov, ak rozbehnete veľkú expedíciu, vždy sa nájdu „experti“, ktorí by to celé zvládli lepšie.

Kým nebudú viditeľné prvé výsledky, treba počítať s treťotriednymi kritikmi. Budú kritizovať, očierňovať, vymýšľať a, žiaľ, aj bojkotovať. A niektorí budú mať aj mediálnu podporu.

A isto sa bude treba vyrovnať aj s agresívnym lobbingom, útokmi politickej opozície (myslené nadčasovo). Zaháľať nebudú ani záujmové skupiny, objavia sa „neopakovateľné“ ponuky, čudné dohody.

S vrtuľníkom sa to nedá

Nielen horolezci vedia, že na Everest vás helikoptéra nevyvezie. Skratky pre zdravé (funkčné) slovenské nemocnice neexistujú. Nehanbime sa začať výstupom na Kamzík (len ako metafora, mám to tam rád).

Je odtiaľ dobrý výhľad. Pochopíme, čo je to cesta nahor, a prestaneme pacientov kŕmiť sľubmi. Zároveň si uvedomíme, že samotný výstup nestačí, je potrebná aj kvalitná riadiaca/vysielacia veža. O riadení „po novom“ nabudúce.