Extrémom bol zákaz zisku, ktorý prekonal už len nezmysel zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu. Mimochodom, vedeli ste, že podľa vládou schváleného harmonogramu sme tu mali mať už 4,5 roka monopolnú zdravotnú poisťovňu?

Nemáme! Naopak, máme tu vzácnu zhodu medzi zdravotnými poisťovňami a príslušnými štátnymi inštitúciami (ministerstvami) v jednej konkrétnej téme. Tou sú zásadné zmeny v lôžkovej zdravotnej starostlivosti. Túto zdravotnú starostlivosť zvykneme nazývať aj ústavná zdravotná starostlivosť a, veľmi zjednodušene povedané, reč je o nemocniciach.

Slovenské nemocnice potrebujú zmenu
Nemusíte byť odborníkom na zdravotníctvo ani chronickým pacientom s častými hospitalizáciami, aby ste vedeli, že slovenské nemocnice potrebujú principiálnu zmenu. Potvrdzujú to aj výsledky rozsiahlej štúdie, ktorú pripravila pracovná skupina zložená zo zahraničných expertov, zástupcov zdravotných poisťovní, ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

Zahraničnými expertami, ktorí odviedli na spomínanej štúdii najviac práce, sú analytici z The Boston Consulting Group, jednej z najrenomovanejších poradenských spoločností na svete. Z údajov od nemocníc a zdravotných poisťovní zistili napríklad to, že slovenský pacient strávi v nemocnici viac času než pacienti v zahraničí, priemerne 8,5 dňa. Napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, zatiaľ čo v krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtia na rovnaký počet obyvateľov.

Pozoruhodné je aj ďalšie zistenie. Hoci máme na Slovensku o deväť percent viac hospitalizácií na 100-tisíc obyvateľov ako v krajinách západnej Európy, máme aj nižšiu obložnosť (72 percent vs. 80 percent). Čiže viac ako štvrtina postelí v slovenských nemocniciach je väčšinu času prázdna.

Možno aj to je jedno z vysvetlení, popri tradičných poukázaniach na plytvanie, prečo naše najväčšie nemocnice zle hospodária, a dalo by sa povedať, že fungujú na pokraji ekonomického kolapsu. Zvládajú to len vďaka pravidelným finančným injekciám vo forme oddlžovania. Účet za oddlžovanie sa za ostatné roky podľa medializovaných informácií šplhá k 700 miliónom eur!

Kam to celé smeruje?
Štatistiky nepustia a naznačujú scenár ďalšieho vývoja. Autori štúdie ich vzali do úvahy a dávajú nám na výber. Ak pôjdeme rovnakou cestou ako doposiaľ a naša populácia bude starnúť - čo sa už deje, veď priemerný vek dožitia sa predlžuje - v roku 2030 budeme potrebovať v našich nemocniciach namiesto súčasných 31-tisíc lôžok až 37-tisíc! Otázku, či kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti tak, ako ju vníma pacient (t.j. v oblasti sociálnych služieb), bude tiež rásť, si každý dokáže zodpovedať sám.

No je tu aj druhé riešenie. Dokonca také, ktoré dokáže vytvoriť viac zdrojov na jedno lôžko. Namiesto súčasných 29-tisíc eur až 39-tisíc eur ročne. Žiaden ekonomický zázrak, len triezva úvaha ako prenastaviť systém našej lôžkovej starostlivosti. Tak, aby sa v prvom rade zachovala jeho dostupnosť pre pacientov, a zároveň aby priniesol takú úpravu niektorých oddelení, ktorá bude vyhovovať potrebám doby. Doby s veľkým nárokom na lôžka pre poskytovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

Od optimalizácie k reforme
Aj to však má svoju cenu. Nie každá zo súčasných nemocníc by sa v novom systéme mohla hrdiť názvom nemocnica. Musela by prijať iný status zdravotníckeho zariadenia. So všetkými kompetenciami a vybavením.

Nech si už ten proces nazveme ako optimalizácia, stratifikácia či reštrukturalizácia, slovenské nemocnice musia prejsť zmenou. Nie na prianie autorov spomínanej štúdie, ale preto, aby sa o nás zdravotníci v týchto nemocniciach vedeli lepšie postarať.

A nebojme sa ani slova reforma, veď má ísť o zásadné zmeny. Nemocničné budovy nikto búrať nebude a ak aj áno, tak len tie, ktoré tu už dávno nemali stáť. V tomto musíme byť zajedno, my v zdravotných poisťovniach, úradníci na ministerstvách aj analytici. Potom to prijme aj verejnosť.